Červen 2014

Chcela roztomilá hračka zavraždiť svoju majiteľku?

30. června 2014 v 20:26 | Evushka |  Parapsychológia a nadprirodzeno

Prípad: Bábika Annabelle
Záver vyšetrovateľov: výskyt krutého démona

Študentka Donna z amerického Connecticutu si užíva neviazaný život a študuje s cieľom stať sa zdravotnou sestrou. Všetko ale zničí veľká handrová bábika, ktorú dostane od matky v roku 1970 k narodeninám. Donna si ju odnesie na internát, kde býva spolu s ďalšou študentkou Angie. Vzápätí sa ale začnú diať podivné veci. Bábika totižto bez zjavnej príčiny mení pozície. Ako keby sa sama pohybovala! Tatiež vraj dievčatám zanecháva odkazy písané detským rukopisom. Jeden z nich napríklad znie: "Pomôžte nám." Význam správ však nikto nechápe. Všetko vygraduje, keď hračka na dievčatá fyzicky zaútočí. Študentky sa jej chcú okamžite zbaviť a vyhodia ju do kontajnera. Lenže nasledujúci deň ju objavia znovu doma.

Drsný boj o život
Dievčatá sa rozhodnú urobiť seansu. Počas tajného obradu vychádza najavo, že v bábike sa zrejme zabýval duch sedemročného dievčatka Annabelle Higgins, ktorá v minulosti zomrela presne na rovnakom mieste, kde dnes stojí vysokoškolský internát. Prečo sa ale správa tak kruto? O prípad sa začnú zaujímať manželia Warrenovci. Zisťujú, že všetko je možno trochu inak. V bábike vraj totiž vôbec nesídli duch maléhodievčatka, ale akéhosi zlého démona, ktorý chce z dievčat vysať energiu a nakoniec ich posadnúť. "Odvezieme ju od vás preč," rozhodne Ed, s Lorraine nasadne do auta a zamieria do svojho domu v meste Monroe, v americkom štáte Connecticut. Práve tam prevádzkujú okultné múzeum, ktoré je plné podobných predmetov. Lenže cestou nastanú problémy, bez zjavnej príčiny im zlyhávajú brzdy! Keď manželia po šialenej jazde konečne dorazia domov, bábiku zatvoria do špeciálnej vitríny, ktorá jej má zabrániť v úteku. V nej sa nachádza dodnes. Odvážni návštevníci z celého sveta majú možnosť si ju kedykoľvek pozrieť. Nie je to však príliš nebezpečné?

Kosti, vnútorné orgány a mŕtvoly verzus príbeh

30. června 2014 v 19:43 | Evushka |  Osobný denníček
Toto vám musím napísať. Napadlo mi to teraz, pri tom ako som čítala koment od nayimonteith. Spomenula som si na kamošku a na hodinu Súdneho lekárstva. Mimochodom na tú kamošku presne, s ktorou som bola vo štvrtok v meste. :) Máme totižto odlišný pohľad, hm ako by som to nazvala, isté situácie, ktoré sa týkajú vyšetrovania miesta činu.

Ako vsuvku sem pridám, že bolo nám sľúbené, že pôjdeme na pitvu, urobili sa pekne zoznamy, a vyučujúci nám určil dni. Lenže mne do toho došla skúška, ktorú som v ten deň mala, nemohla som to presunúť, bol to súdny proces, trestný spor, ktorý sme mali za úlohu prezentovať, riešiť, pripraviť si... viete ako keby ste boli na naozajstnom pojednávaní, hlavnom pojednávaní vlastne. Ach bože teraz spätne premýšľam, že mi tam akoby kopec vecí chýbalo. :D Predprírpavné a prípravné konanie a bla bla... tým by som vás nemala zaťažovať. No proste musela som tam byť, išlo o známku. Do konca života budem ľutovať tú pitvu, aj keď každý kto tam bol hovorí, že dobre, že som tam nebola, lebo tam bol silný smrad a pod.

A teraz späť k tým pohľadom. Teda naživo som mŕtvolu nevidela, ani kamoška, tá by sa ani nepriblížila k niečomu takému. Počas prednášok mal vyučujúci prezentácie, mal v nich aj obrázky... tam boli tie spomínané kosti, rôzne zranenia, strelné, bodné, poranenia hlavy, údermi, či niečím iným a poškodenia vnútorných orgánov. Niekde boli tuším aj livor mortis (posmrtné škrvny), určujú napríklad v akej polohe bolo telo, či ho náhodou neťahali, alebo na ktorú časť tela bola prenesená váha, ono sa podla toho vytvoria tie škrvny. Kamoška si pri každom jednom takomto obrázku zakrývala oči, ona sa nedokázala pozerať na tie fotky. Trošku som si z nej uťahovala, že napríklad ani Dextera by nebola schopná pozerať. Ale tak to je bežné, že vám nie je príjemný pohľad na mŕtve telo, zmrzačené, a tak. Mne to na fotkách nevadí.

Ale aj u mňa som zistila, že niečo z toho na mňa v zlom pôsobí. No čudujte sa svete, totálne to na mňa doľahlo, keď sme rozoberali miesto činu (z fotiek ako inak) kúsok po kúsku a vytváral sa tým príbeh. Je zvláštne, že kosti a tkanivá zvládnem, ale príbeh sa mi usadí v hlave a mám z toho pocit podobný ako keď pozerám tie filmy o holokauste. Vysvetlila som si to tým, že telo je len telo a nič viac, proste už neživá zmes kože, mäsa a kostí (závisí od rozkladu), ale príbeh vám zrazu doplní chýbajúce časti skladačky, a vy si uvedomíte, že telo už nie je telom, ale že to bol človek, ktorý mal svoj život, rodinu, dom, priateľov, okolie a bol brutálne, nezmyselne a nespravodlivo zavraždený. Inak kamoška narozdiel odo mňa pri tom príbehu nemala problém, keď nemusela pozerať na obrázky mŕtvol.

Nechuť pri pohľade na mŕtve telo, je len nechuť, že je nám niečo nepríjemné, lebo je to obnažené, rozobrané, niečo nechutné. No akonáhle sa do toho pripletie príbeh, ako keby sa do toho dostávalo niečo humánne a možno súcit. Hm, a to som si myslela, že nemám až taký veľký rozsah súcitu. Ktovie. Každopádne vyšetrovateľ by zo mňa nemohol byť. :D

Manželia Warrenoví - manželia, ktorí bojujú so zlom

30. června 2014 v 12:21 | Evushka |  Parapsychológia a nadprirodzeno
Na úvod...
Som fanúšikom časopisu Enigma, bavia ma nadprirodzené javy, mágia, veštenie, astrológia, numerológia, záhady a iné veci. Aj keď mám v sebe dosť veľkú časť racionálneho zmýšľania, a preto mnoho vecí beriem s rezervou, v podstate sa vo mne bije racionálna stránka s tou duchovnou a čím som staršia, tým viac vyhráva tá racionálnejšia. Napriek tomu svojich zásad, a toho, čomu verím sa držím stále, aj po X rokoch.

Keďže tu mám rubriku zaujímavosti, rozhodla som sa prepisovať občas niektoré články po častiach z Enigmy. Samozrejme, je na vás, či uveríte príbehu, mnohokrát sú to proste zozbierané skúsenosti ľudí, a na tie sa zameriam. Články, v ktorých bude priveľa konšpiračných teórií nechám tak, lebo sama neznášam tie konšpiračné teórie, s nimi môže prísť aj obyčajný človek a povedať svoj názor na danú vec a už je to považované za teóriu. Preto to beriem ako najmenej dôveryhodné.


Manželia Ed (1926-2006) a Lorraine (*1927) Warrenovci počas svojho života údajne vyriešia viac ako 10 000 tajomných prípadov. Duchovia, démoni, vlkolaci - to všetko ich vraj denno denne živí. Často im pri tom visí život na vlásku. Zoznámia sa spolu v rodnom meste Bridgeport, v americkom štáte Connecticut. Namiesto romantických prechádzok však spolu začnú bojovať s démonmi. Sú presvedčení, že nás svet obývajú temné mocnosti. Ed sa stane démonológom (pozn. zaoberá sa démonmi a ich vplyvom na život človeka) a Lorraine v sebe rozvinie schopnosti komunikovať s duchmi. Tento manželský pár sa stal ústrednými postavami v hororovom filme V zajatí démonov (Conjuring). Ešte dnes podvečer vám sem prepíšem prvý prípad, týkajúci sa bábiky Annabelle.

Haters gonna hate...

30. června 2014 v 12:05 | Evushka |  Buffyna's Minds
... na tieto slová som alergická. Ono to teraz bude vyzerať tak, že sa sťažujem, hmm. Ale prečítala som si článok, z ktorého ide toľko negatívnej energie, naštvanosti a agresivity, že mi to pripomenulo tento výrok.

V prvom rade ide o zaužívané slovo haters, ktoré sa prevzalo z angličtiny. Sme na Slovensku, prípadne v Česku, prečo sa opíčíme po Amerike a ich mentalite? My sme predsa úplne iný národ, celkovo Európania zmýšľajú inak, tak prečo sa snažia tak moc priblížiť tým ľuďom za veľkou mlákou?

Pri dlhšom premýšľaní nad slovami hateovať, hater/haters, som došla k jednej odpovedi. Každý, kto tvrdí o niekom, že je hater, je vlastne haterom tiež. Teda inak povedané, nazýva ho tak preto, lebo nenávidí jeho názor, nedokáže prijať, že niekto iný má tiež svoj názor a ten názor je iný od toho jeho názoru. Uvediem to na príklade dvoch skupiniek, tých, čo sa zastávajú homosexuálov, a tých čo sú proti nim. Pri tých, čo sú otvorene a tvrdo proti nim je jasné, že proste ich nemajú radi, niekedy nenávidia, ale aj tí, ktorí sa ich zastávajú, vyjadrujú otvorenú nechuť, nevôľu či nenávisť voči tej prvej skupine. Čiže v podstate všetci sú si hatermi navzájom. Tak čo tak s tým už konečne prestať?

Konečne dážď

29. června 2014 v 16:46 | Evushka |  Osobný denníček
Je neuveriteľné ako dlho sme boli bez ďažďa. Aspoň teda tu u nás, v Stupave, v okolí Bratislavy. Konečne prší, ale fakt, že prší. Myslím, že oco tom bude rád, lebo máme záhradu, kde pestujeme toho tak priemerne dosť a tie suchá jej veľmi nepomohli. Uhorky a fazuľa takmer vôbec nerastú. A viete aká je zelenina zo záhrady? To je neporovnateľné s tým, čo je v obchode. Síce, keby to bolo na mne, tak to buď predám, alebo ak by som mala na tom pozemku dom (ten pozemok je po babke, dom je ten starý dlhý typ aj so všetkými maštaľmi a šopami a neviem čím, no a za tým sa tiahne záhrada a za ňou humno, záhrada je naša, humno ujove). Ja osobne nie som práve nadšenec do záhradničenia, nebaví ma to, ono fakt je to robota a to ja nemusím. :D Ale ak by som mala niečo pestovať, tak asi paradajky a papriky by som si na záhradu, hoci len na malý kúsok dvora dala. A čo sa týka ovocia, tak maliny a jahody, prípadne černice a ríbezle. Ovocia moc nemáme, ak nejaké máme, tak za naším domom na záhrade.

Fakticky mi to prišlo ako 40 dní sucha, miesto Medardovej kvapky. Vlastne som na to vymyslela rýmovačku. Ak by platilo 40 dní ďažďa, bolo by to po starom: "Medardova kvapka, 40 dní kvapká." Ale keďže bolo sucho, zmenila som to na: "Medard má vnuka, 40 dní sucha." Výstižné podľa mňa. :D

Inak toto "leto" vôbec nevyzerá ako leto... ale na počudovanie žily mi to netrhá. Voľakedy som mala rada leto, horúčavy a ležať na terase či byť v bazéne. Síce bazén by sa zišiel stále, ale poslednú dobu mám radšej počasie aké prevládala na jeseň. :) A keďže nie je teraz horko, aj keď to tak dnes vyzeralo, že bude, tak nemusím zapínať klímu, z ktorej ma bolí hrdlo aj hlava. :(

Chlapec v pruhovanom pyžame - Recenzia

29. června 2014 v 9:13 | Evushka |  Akčné filmy/Thrillery/Psychodrámy
image host Anglický názov: The Boy In Striped Pajamas
Žáner: Dráma/Vojnový
Réžia: Mark Herman
Predloha: John Boyne (kniha)
Scenár: Mark Herman
Herecké obsadenie: Asa Butterfield, Jack Scanlon, David Thewlis, Vera Farmiga, Rupert Friend, Richard Johnson, Sheila Hancock, Cara Horgan, Amber Beattie, David Hayman.
Moje Hodnotenie: (hviezdičky vytvorila Desirée Lydon)

Prečo tento film? Rozhodla som sa urobiť naňho recenziu, pretože filmy s tematikou 2.svetovej ma vždy zaujímali, hoci sa mi po nich ťažšie zaspávalo. Myslím si, že si treba neustále pripomínať tieto zverstvá, ktoré sa udiali, aby sa ľudia naozaj poučili z minulosti tak, ako by sa to po správnosti malo.

Obsah - oficiálny text distribútora:
Osemročný Bruno je synom nacistického dôstojníka, ktorý je povýšený a nato odvelený z pohodlia Berlína do opustenej oblasti na vidieku. Bruno, ktorého staršia sestra už má iné záujmy sa cíti osamelý a nemá sa s kým hrať. Z nudy a zo zvedavosti nepočúvne mamine varovanie, že sa nemá vzďaľovať od domu a vydá sa k neďalekej "farme". Netuší, že je tokoncentračný tábor, kde sa v praxi realizuje "konečné riešenie" židovskej otázky. Náhodou sa však stretne s rovnako starým Shmuelom, ktorý je oblečený do pruhovaného "pyžama" rovnako ako kuchár, ktorý pre Brunovu rodinu varí. Aj keď chlapec na druhej strane plotu s ostnatým drôtom žije úplne iný život než Bruno, dvojica sa skamaráti a Bruno si pozvoľna začína uvedomovať, aký je v skutočnosti svet dospelých. Zrážka s realitou 2.svetovej vojny však pre oboch chlapcov končí tragicky.... Dráma podľa románu Johna Boynea, ktorá ukazuje z neobvyklého pohľadu brutalitu, nezmyselnosť a zničujúce následky vojny, natočil režisér Mark Herman. (Zdroj)

Môj osobný názor:
Síce citlivé, ale naivné, príliš naivné aj na to, že dej je poňatý očami malého chlapca. Príliš vo filme cítiť filmársku ruku a myšlienky amerického národa. Veľmi mi to pripomína známy a častý citát historikov: "Dejiny píšu vždy víťazi." A toto je čosi podobné, divný, prekrútený pohľad západného sveta (teda v podstate USA), ktorý sa vlastne zviezol popri protiútoku Rusov, v snahe zachrániť Európu, a teda v snahe Američanov zabrániť, aby Rusi neoslobodili celú Európu a nepodmanili si ju úplne. USA prišli pomôcť až na konci, keď bolo jasné, že Nemecko prehrá... ale okay, tento film nebol o tom. Bol o holokauste. Avšak na to, aká je to vážna téma mi to príde priveľmi odľahčené, aj keď je stále zachovaná myšlienka holokaustu. Tých Židov mi je naozaj ľúto, teda skôr tých, čo si naozaj tie hrôzy prežili alebo respektíve im podľahli. Keď sledujem filmy s takouto tematikou, či čítam články a knihy, strašne ma mrzí, že sa nedá zmeniť minulosť. :( No späť k filmu, koniec ma naozaj dostal, bol to koniec aký si nikto neželal, možno mnohí nečakali, mňa to vcelku prekvapilo, že pokiaľ ide čisto o nejaké fantázie, rada zakončujem negatívne aj ja svoje poviedky, no toto nebola len fantázia, možno príbeh áno, ale založený na skutočnostiach, ktoré sa stali. Bolo to smutné, citlivé, no zároveň zadosťučinenie pre toho jeho otca, ktorý bol príslušník SS. Aj keď len vo filme. No suma sumarum mi to stále príde moc naivné, aj na zmýšľanie 8 ročného chlapca v dobe, kedy deti a mladí museli dospievať omnoho omnoho skôr než je tomu dnes. Bohužiaľ (možno aj našťastie vzhľadom na pokročilú hodinu v noci pred spánkom) to vo mne nezanechalo nič také silné a podobné tomu ako po zhliadnutí napr. Pianistu, či Denníku Anne Frank. Preto len 3 hviezdičky, ak by som dala viac, nehodnotila by som samotný film, ale skôr historické fakty, ktoré sa udiali počas 2.svetovej vojny.


Backgrounds #05

28. června 2014 v 18:57 | Evushka |  Backgrounds
image host image host image host image host image host image host
image host image host image host

Som v súťaži

28. června 2014 v 14:50 | Evushka |  Notices
Som v súťaži o best live video music perforamnce na blogu Bětuš. Súťažím s live vystúpením Christiny Aguilery s pesničkou Lift Me Up. Budem rada, ak za mňa zahlasujete, vopred všetkým za hlasy ďakujem. Ale nikoho do toho samozrejme nenútim. ;)

Hlasovať môžete tu.


Backgrounds #04

28. června 2014 v 13:02 | Evushka |  Backgrounds
image host image host image host image host image host image host
image host image host image host image host image host image host
image host

Backgrounds #03

28. června 2014 v 12:44 | Evushka |  Backgrounds
image host image host image host image host image host image host
image host image host image host image host image host image host
image host image host image host
Don't blink. Blink and you're dead. Don't turn your back. Don't look away. And don't blink.
(10th Doctor, Doctor Who)

Legal proof will be found. No doubt. But personally, I don't need it. I just like to know I'm right.
(Patrick Jane, The Mentalist)